Príbehy tatranských štítov VI. - Stopy na hrebeni
2013, 52 min., réžia Pavol Barabáš
Dvaja kamaráti zažívajú veľký dobrodružný príbeh. Prechádzajú hlavným hrebeňom Tatier bez akejkoľvek podpory, bez obchádzania štítov či zliezania do dolín. Čaká ich viac ako 130 štítov, veží a vrcholov. Je to príbeh odvahy a strachu, silnej túžby a bolesti, vytrvalosti ale i beznádeje. Je to príbeh, ktorý sa zatiaľ nepodaril žiadnemu družstvu. Je to príbeh priateľstva. Stopy na hrebeni – jeden najsilnejších z príbehov tatranských štítov.
Mišo Sabovčík o prechode tatranského hrebeňa:
„Od prvej chvíle čo som okúsil lezenie v Tatrách a prečítal prvý článok o prechode hrebeňa Tatier, som zistil, že to je cesta, ktorou pôjdem. Už ma nebavilo vysedávať pod skalkou a nacvičovať ťažké kroky, aj skialpinizmus ma už prestal baviť, a tak som začal vyhľadávať niečo viac. Niečo, kde je pohoda na poslednom mieste - preliezanie dlhých a náročných línií s ťažkým prístupom, náročných hlavne na psychiku a vytrvalosť, v najlepšom prípade končiacich na vrchole. Hrebeň Západných, Vysokých a Belianskych Tatier je pre mňa to najnáročnejšie, čo som doposiaľ prekonal. Krásna, logická línia dlhá 82 kilometrov s prevýšením 11000 metrov a s približne 130 vrcholmi.“
Biele miesta na mapách ľudí od nepamäti fascinovali. Stále ich môžeme hľadať. V nás samotných. Kvôli nim treba vystúpiť vyššie a posunúť vlastné hranice. Zimný prechod hlavného hrebeňa Tatier je obrovská výzva. Kondične, technicky i psychicky. Podaril sa iba Pavlovi Pochylému v roku 1979. Zopakovať jeho výkon sa nikomu nepodarilo 34 rokov... Film Stopy na hrebeni zachytáva nielen náročnosť tohto prechodu, ale i nádhernú scenériu a atmosféru Tatier. Ostré hrany hrebeňa obalené ľadom dobre preveria odhodlanie horolezcov. Prejsť celým hrebeňom totiž znamená posunúť vlastné hranice.
Mišo Sabovčík a Adam Kadlečík začali prechod na západe v Hutianskom sedle, prešli Roháčmi i celými Západnými Tatrami a nastúpili na kľukatý a ostrý hrebeň Vysokých Tatier. Prevedú nás aj cez vrcholy známe z predchádzajúcich dielov Príbehov tatranských štítov, čím dotvoríme pomyselnú mapu a mozaiku príbehov z histórie dobývania a objavovania Tatier. Horolezci ukončili prechod v Ždiarskom sedle v Belianskych Tatrách. Prechádzajúc ich hrebeňom nazrieme do prísne chránenej oblasti, ktorá je považovaná za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť Tatier.
Rekordy a zaujímavosti
- Držiteľom rýchlostného rekordu prechodu celých Tatier v lete 1975 je Krzystof Źurek. S pomocou údolnej skupiny, ktorá mu postavila dva bivaky a niesla jedlo, stihol hrebeň preliezť sólo za 3 dni (70hodín). Jeho ruksak vážil 3kg.
- Najrýchlejší na hrebeni Vysokých Tatier ostáva Vlado Plulík. V lete 1997 jeho nonstop sólo prechod trval 27 hodín.
- Prvý prechod celého hrebeňa v zime bez podpory urobil Pavol Pochylý v roku 1979. Menej známy je jeho prechod zimných Tatier v roku 1970, kde bol vedúci výpravy. Prechod trval 32 dní, spočiatku bolo 85 cm snehu a priemerná teplota -15°C.
- Prvý prechod hlavným hrebeňom Tatier sa uskutočnil v lete roku 1955. Poľskí horolezci prešli celý hrebeň bez podpory za 11 dní. Liezli 12 hodín denne, obišli 6 štítov, ku koncu prechodu hladovali. Za tento výkon dostali bronzové medaile.
- Prvý prechod celého hrebeňa v zime sa uskutočnil v roku 1959. Bez podpory, avšak so skladmi potravín. Podrobnosti o tomto výkone Poliakov neexistujú vzhľadom na zákaz prechodov v súvislosti s predchádzajúcimi tragédiami.
- Najviac publikovaný a sledovaný bol zimný kolektívny prechod Vysokých Tatier v roku 1955, ktorý organizoval Arno Puškáš.
- V lete 1954 liezla trojica Slovákov hrebeň Vysokých Tatier v úplne nových vibramkách. Počas prechodu ich zodrali až na základnú gumu. Ich zdarského perlonový vak premokol.
- Deväť nemeckých horolezcov v zime roku 1975 založili na Kriváni na znak víťazstva ich prechodu Vysokých Tatier umelý oheň.
- Posledných päť kozorožcov z Hohenloheho zvernice stretli Slováci počas prechodu Belianskych Tatier v roku 1952.
Zdroj: www.k2studio.sk/
Fotografie
